Ako prišiel Urán o pipíka alebo Mytológia v astrológii III.

Tak a tentoraz už naozaj porozprávam celú „story“ o Uránovi, ktorý prišiel o svoj nezameniteľný mužský inštrument. Ale nie hneď. Rozprávanie začne vo výšinách Diových, aby kleslo k bráne Krónovej, zbúralo jej priečelie a hradby s Uránom a skončilo tam, kde všetko vlastne začína, v praoceáne nekonečna s Poseidónom.

Strelec – Jupiter (Zeus)

Naším sprievodcom je opäť Herakles (Herkules). Jeho cesta za poznaním ho viedla k stretnutiu s národom Kentaurov. Osobitne s jeho učiteľom Chironom. Chiron žije ako boh spásy a hrdina v hlbokých lesoch a horách. Kentaur je napoly kôň a napoly človek. V tejto podobe býva zobrazované aj znamenie Strelca. Herakles na svojej ceste poznania musí súperiť s ľuďmi – koňmi, ktorí sú priam posadnutí opojením sprevádzajúcim ich rýchly cval po zemi. V súperení Kentaurom navyše pomáhajú aj nebesá samé. Dážď a záplava sťažuje Heraklov pohyb po klzkej zemi. Nestačí holá, divoká sila, pomôcť musí pokojná úvaha a múdrosť. Vlastnosť, ktorá spolu so silou, pudom a túžbou charakterizuje skutočného muža. Pretože byť len múdry, len divoký, len násilný, len nadradený, to všetko je znakom nezrelosti. V súťaži prichádza na pomoc Heraklovi múdry Chiron, vychovávateľ mnohých hrdinov i bohov. Vzpriamene, vztýčený k nebu, bojuje Kentaur ako symbol prielomu ducha.
Telo tvorené spojením zvieraťa a človeka vyjadruje rozpoltenosť ľudstva. Zvieracie je neprehliadnuteľné, ale ľudské smeruje k božskému. Herakles nechtiac zabíja Chirona šípom, napusteným jedom Hydry. Chiron, mučený bolesťou, venuje vlastnú nesmrteľnosť mužovi, ktorý priniesol oheň ľuďom – Prométheovi. Vo svojich žiakoch žije však Chiron ďalej. Stáva sa nesmrteľným. Žiak však musí prekonať svojho učiteľa, ale jeho pamiatku uchovať vo svojej skúsenosti.
Strelec predstavuje filozofiu, náboženstvo, pokoj meditácie na vysokej hore i ďaleké cesty za poznaním.

Kozorožec – Saturn (Kronos)

Pre Rimanov bol Saturn (grécky Kronos) vládcom Zlatého veku. Saturnálie, slávnosti neviazanosti, plodnosti a hojnosti. Táto stránka jeho osobnosti je zobrazená v jeho víťazstve nad jeho otcom Uránom. Víťazstve, ktorým oslobodil ľudí od monštier, ktoré plodil vzťah Urána a Gáie. Tu však príbeh nekončí. I Saturn (Kronos) bol zachvátený strachom, že niektoré z jeho vlastných detí ho zabije. Preto ich všetky po narodení pohltil. K zločinu ho dohnal strach, strach, ktorý môže dohnať k zločinu každého. Pozor, svoje deti nezabil, on ich len zhltol – drží ich tým uväznené v samom sebe. Človek zo strachu a slabosti si často necháva sám pre seba dobré myšlienky, svoje deti. Kronos – Saturn sa neskôr stáva bohom času, bohom osudu, ochrancom drobných ľudí. Symbolizuje pocit povinnosti, rovnako ako veľkosť porazených, ktorí napriek tomu musia bojovať a žiť ďalej. Kronos je označovaný ako strážca prahu. Len vaša pravosť vám dovolí prekročiť prah. Pamätáte si na Nekonečný príbeh Michaela Endeho? Keď mal Átrej zachrániť Ríšu fantázie musel prejsť niekoľkými bránami. Prvá bola z dvoch vysokých zlatých sfíng. Precválať pomedzi ne sa dalo, iba ak jeho úmysel bol čistý a zbavil sám seba akejkoľvek cudzej myšlienky. Pán Ende nám ukázal Saturnovu bránu v inej podobe. S rovnakou myšlienkou. Nie je hanbou byť porazený, hanbou je zostať ležať. To učí Saturn.

Vodnár – Urán (Urános)

No a už sme tu. Ako to bolo s tým pipíkom? V antickom panteóne bol Urán zrodený bez otca priamo zo svojej matky. (Takýto „samopôrod“ nájdete aj v rozprávke o Gregorovi od Soni Borušovičovej, mimochodom – odporúčam, určite sa pobavíte.) Gáia ho porodila iba tak, na popud vlastnej intuície. Urán, nepoznajúc žiadne pravidlá hry, obmedzenia a hranice, plodí so svojou matkou podivné bytosti – titanov a kyklopov, obrov s mnohými rukami, ktoré ubližujú ľuďom a hyzdia Zem. Konanie Urána vyvolá nenávisť jeho syna, Króna – Saturna. Tento ho za pomoci kosáka zbavuje jeho mužstva, vysokým oblúkom ho hádže do mora (pipíka svojho otca) a z krvi Uránovho údu a morskej peny sa rodí Venuša.
V astrologickej praxi toto všetko znamená, že keď jednanie a rozum dospejú k hraniciam, musí sa zrodiť čosi, čo nazývame intuíciou, ktorá nám otvorí nové dimenzie. Urán ukazuje tieto nové dimenzie vo vnútorných silách človeka. Intuícia sa objavuje zdanlivo z ničoho nič, pravdou je však, že sa objaví, keď sa nejakou vecou zaoberáme veľmi dlho a dôkladne.

Ryby – Neptún (Poseidon)

Tyfón, démonická obluda, prízrak smrti, prenasleduje Erosa a Afrodité, božstvá živých citových väzieb. Unikajúc spaľujúcemu horúcemu vetru skáču Afrodita a Eros zo skaly do mora. Opúšťajú pevnú pôdu a padajú do morských hĺbok, do neznáma a potápajú sa. Bezpečie brehu sa náhle vzďaľuje, v nekonečných hĺbkach už neexistujú žiadne hranice, všetko plynie a rozplýva sa, rovnako ako duša, ktorá sa oslobodila a uvoľnila. Hlboká voda bola vždy symbolom plodenia. Tak sa Afrodita a Eros odovzdajú na svojom úteku hlbinám, kde sú zachránení dvoma rybami, ktoré ich odnesú na pevnú zem. Sú znovuzrodení. Osud sa naplnil, kruh života uzavrel. Život pokračuje.
Ak prerastie človek sám seba, potom svojimi duševnými silami oplodňuje Zem tak, ako to robí voda. Subjektívne schopnosti a sklony sa menia na všeobecný kapitál a všeobecné cítenie. Človek podstupuje prvú a poslednú mystickú smrť, aby poznal, že jedno jest všetko.

Odporúčaná literatúra:

Hamannová, Brigitte: Dvanáct archetypů. Fontána, Praha, 1998.
Greeneová, Liz: Duše a Vesmír. Sagittarius, Praha, 1995.
Goodmanová, Linda: Sluneční znamení. Knižní klub Pragma.