Ako prišiel Urán o pipíka alebo Mytológia v astrológii I.

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno antické Grécko. Podľa dávnych príbehov, podľa pamätí Grékov, prišiel Urán o pipíka práve u nich. Ale ako to bolo naozaj, to sa dozviete až o tri týždne. V poslednom pokračovaní „Mytológie v astrológii“. Keďže je jasné, že žiadne morbídnosti preberať nebudeme, skúsim vám vysvetliť, o čom budú tie tri pokračovania. V každom budeme spolu objavovať súvis medzi archetypom gréckej mytológie, jej astrologickým náprotivkom a vlastnosťou ľudskej psychiky. Nepochybujem o skutočnosti, že Gréci boli dobrí terapeuti, dobrí znalci hĺbok a priepastí ľudskej psyché a som neobyčajne rád, že ich jazyk plný obrazov, bohov a príbehov môžeme tak úspešne použiť i dnes. Hurá na božský Olymp! Dnes Baran – Mars, Býk – Venuša, Blíženci – Merkúr, Rak – Mesiac.

Baran – Mars (Áres)

Mars fascinoval ľudí od nepamäti svojím červeným svetlom. Akoby Slnko vyzýval k boju. Najmä vtedy, keď je blízko Zeme a oproti Slnku. Mars – Áres je bohom jari, všeobecného rozpuku, víťazstva nad temnými silami. Symbolmi sú pluh a kopia. Symbol mieru, symbol boja. Kto víťazí nad zimou, musí bojovať so všetkou silou, slepo sa vrhať do zápasu a nesmie sa nechať poraziť. Rozpor symbolov. Ich tragika je ukrytá v príbehu Kadmosa. Kadmos chcel nabrať vodu z Áresovej studne. Zabránil mu v tom však drak. Drak, ktorý je pre Áresa posvätný. Kadmos sa s ním púšťa do boja, vyhráva, drak je mŕtvy. Áres – Mars seje dračie zuby, z nich povstávajú bojovníci, ktorí sa medzi sebou bijú. Kadmos za zabitie draka ostáva v Áresovej službe na jeden večný rok. Zmysel služby je v pochopení kolobehu sveta.
Kadmos zrkadlí poznatok o vine a zmierení. Nič neostáva bez následkov. Marsovské problémy – i v astrologickom zmysle – je možné riešiť len disciplínou, nasadením pre vyššie hodnoty. Sila má byť nasadená zmysluplne v spojení s ostatnými silami, ktoré sú v nás.

Býk – Venuša (Afrodita, Zornička, ranný, zemský charakter)

Ak báje majú v sebe vždy niečo násilné, zmyselné a plné desivosti, platí to dvojnásobne o Býkovi. Pamätáte sa na Dia, ktorý v podobe bieleho býka uniesol Európu? Na Kréte sa narodilo ich dieťa, kráľ Mínos. Ten požiadal Poseidona o obetné zviera – býka. Poseidon mu ho posiela, ale zviera je tak nádherné, že Mínos klame a obetuje iného, menej krásneho. Klamstvo plodí trest. Mínosova manželka pocíti spaľujúcu divokú túžbu po Poseidonovom býkovi. Pomiluje sa s ním a z tohto spojenia sa rodí Minotaurus. Príšera živiaca sa ľudskými obeťami.
V tejto podobe je Venuša symbolom rozkoše, zmyslového a zmyselného vzrušenia, sebazabudnutia, hry od mantinelu k mantinelu. Hry mimo stred. Ale je aj o kráse v naturálnej podobe.

Blíženci – Merkúr (Hermes, večerný, vzdušný charakter)

Blíženci – dvojčatá nájdete v mýtoch celého sveta (pamätáte si – aj Šiva je androgyn – Šiva a Šakti!), mladé, hrdinské bytosti vybavené nadľudskou silou a krásou. Napriek svojim veľkým činom však padajú za obeť osudu. Ich rozpoltenosť je o strachu, o vnútornom a vonkajšom, o aktivite a trpezlivosti, o dni a noci. Rozpoltenosť človeka, ktorý je ešte mladý a hľadajúci. Človeka, ktorý však už pozná myšlienku na útek, pud sebazáchovy, schopnosti predvídať nebezpečenstvo. Človek, ktorý má intelekt. Učí sa, informuje sa, zbiera vedomosti. Ľudská duša vie, že v človeku sú dva póly – dobrý i zlý. Vie, že musí nájsť stred medzi oboma. A cesta k stredu, ktorej patrónmi sú Blíženci a Merkúr (Hermes) ako boh ciest, je niekedy i krivolaká.

Rak – Mesiac (Seléné, Héra, Deméter, Persefona, Hekáté)

Koľko tvárí Mesiaca! Koľko premenlivosti, toľko mien. Herakles (Herkules) za oných blahých čias musel bojovať s krabom, ktorého proti nemu poslala mesačná bohyňa Héra. Chcela mu tým sťažiť zápas s Hydrou, mnohohlavým hadom (pozor! tiež mesačný symbol). Had obýva močarinu, územie, kde sa zem a voda spájajú v materskej plodnosti. Kto putuje močarinou, zahynie, ak sa včas nevráti. Mesiac sa vracia, rovnako ako Slnko, ktoré na obratníku Raka dosiahlo svoje najvyššie postavenie.
Démonom je mnohohlavá Hydra, ktorú prekonáva každý v sebe – aj Herakles. Usekne hadovi hlavy jednu po druhej, ale na ich miestach rastú ďalšie – symbol plodnosti. Močariny pripomínajú pradávny svet, rovnako i rak či krab a had. Dosiahli sme hĺbok, ktoré je treba prekonať. Človek musí napredovať. Opustiť detstvo a dospieť. Herakles kraba rozšliapol, ale Hydru zabiť nedokázal. Jednu jej nesmrteľnú hlavu skryl pod skalu. Krivdy z detstva ostávajú v nás veľmi dobre ukryté. Ríša pramatiek je nesmrteľná.

Nabudúce: Lev-Slnko, Panna – Merkúr, Váhy – Venuša, Škorpión – Pluto.

Odporúčaná literatúra:

Mertz, Bernd, A.: Základy astrologie. Knižný klub, Praha, 1993
Fink, Gerhard: Encyklopedie antické mytologie. Votobia, Praha, 1996
Mertlík, Rudolf: Staroveké báje a povesti. Slovenský Tatran, Bratislava, 1997
Petiška, Eduard: Staré grécke báje. Mladé letá, Bratislava, 1989