Astrológia a vzťahy – I.


Posudzovanie kvality a perspektívy vzťahov z hľadiska astrológie (zákonitosti, vývoj a genetika)

Koľko ľudí prežije svoj život bez toho, aby zistili, čo skutočne vedia a milujú?
Mnoho.
Záleží jedine na vás, či sa postaráte o to, aby ste neboli ďalšími z nich.

Richard Bach

Dostávame sa k zložitejšej kapitole astrológie – k partnerským a medziľudským vzťahom. Láska a partnerstvo sa riadi širokým spektrom najrôznejších faktorov, ktoré možno len ťažko komplexne obsiahnuť. Napriek tomu je však možné pomocou astrológie určiť niektoré dôležité predpoklady, ktoré budú v danom vzťahu figurovať.

Všeobecne možno povedať, že pomocou astrologickej analýzy porovnávacieho horoskopu dvoch ľudí získame pomerne dobrý prehľad o tom, aké perspektívy môže ich vzájomný vzťah získať. Domnievam sa, že partnerské vzťahy sú kľúčovou témou (nie len) dnešnej doby a znalosť určitých zákonitostí môže pomôcť nájsť cestu každému z nás.

Ako sme už naznačili v úvode článku, vzťah medzi dvomi ľuďmi je zložitá záležitosť, ktorá sa riadi mnohými faktormi. Ľudská bytosť je veľmi komplexný útvar a od tejto skutočnosti sa odvíjajú aj jej vzťahy. Tak či tak aby sme nenadobudli dojem, že sme nadradenými pánmi tvorstva (aj keď sa tak bohužiaľ chováme), podobne zložité vzťahy má i celý rad ďalších živočíchov – námatkovo môžeme menovať napríklad primáty, delfíny, žraloky, labute a mnoho ďalších zvieracích druhov. Napríklad labute sú povestné svojou vernosťou a sú známe prípady, keď jeden vtáčí partner dobrovoľne zvolil smrť v prípade úmrtia svojho proťajšku.

Všeobecne je možné konštatovať, že čím vyspelejšia je duša bytosti, tým zložitejšie vzťahy bude mať dotyčný voči svojmu okoliu a naopak. Môžeme povedať, že čím vyvinutejšia je duša, tým väčšia je pravdepodobnosť zložitejších problémov, ale i väčšieho šťastia a naplnenia, ktoré možno vo vzťahoch dosiahnuť. Aby sme boli schopní pochopiť určité nemenné pravidlá, ktorými sa naše vzťahy riadia, je nutné sa aspoň v stručnosti pozrieť na genetický vývoj druhu Homo sapiens.

Partnerské vzťahy a genetika

Až bude teplý letný deň, môžete si urobiť jeden jednoduchý pokus: skúste prespať tzv. „pod širákom“, teda vonku a bez použitia stanu. Nie s partnerom, ale sami. Najprv si ľahnite kdekoľvek v otvorenej krajine, najlepšie niekde uprostred širokej lúky. Pokiaľ nebudete ovplyvnení alkoholom, liekmi, či inou návykovou látkou, zistíte, že váš spánok nebude taký kvalitný, ako v prípade, že si pre nocľah zvolíte akokoľvek chránené miesto. Stan, previs, päta skaly, jaskyňa, tu všade budete spať omnoho pokojnejšie, než bez prístrešku uprostred lúky.

Prečo je to tak? Napriek tomu že viete, že vám na zmienenej lúke vôbec nič nehrozí a pohryzie vás maximálne mravec, alebo nepríčetná myš:-), informáciu o tom, že nocovanie v prírode bez akejkoľvek ochrany, keď ste zďaleka viditeľní a zraniteľní, je nebezpečné, máte zapísanú vo vašich génoch. A to aj napriek tomu, že v Európe posledných sto rokov žiadni nebezpeční predátori nežijú a ľudia už stovky rokov bývajú v bezpečných domovoch, kam sa žiadny medveď či vlk nedostane. Podobne (a vedome celkom neovládateľne) ovplyvňuje genetická výbava každého človeka partnerské vzťahy. Poďme sa v stručnosti pozrieť, ako.

Primárnou úlohou každého živočíšneho druhu je zaistiť svoje prežitie a vývoj, teda rozvoj adaptability na meniace sa životné podmienky a úspešné rozmnožovanie. Ľudský rod je len jedným z mnohých, ktorý túto úlohu (zatiaľ) splnil, na rozdiel od väčšiny ostatných živočíchov ju ale zvládol tak úspešne, že osídlil väčšinu klimatických pásiem na našej planéte. (Podobným spôsobom sa adaptovali iba naopak tie najjednoduchšie organizmy: baktérie a vírusy). Aby to ľudia dokázali, desaťtisíce rokov sa ich druh vyvíjal určitým spôsobom, ktorý sa z evolučného hľadiska osvedčil. Základom tohto úspechu bola a je rozvinutá starostlivosť o potomkov.

Človek v súlade s prírodnými zákonmi a s prihliadnutím k odlišnostiam oboch pohlaví postupne dospel k nutnej deľbe kľúčových povinností a spoločenských činností, pretože čím zložitejší je organizmus, tým menšie sú jeho šance na prežitie v drsných podmienkach. Fyzicky silnejší a agresívnejší muž chránil a živil ženu, ktorá potom ďalej chránila a živila svoje deti. Nikdy to nebolo naopak: muž vždy dôveroval žene v starostlivosti o deti a žena dôverovala mužovi, že jej a ich deťom zaistí prežitie a vývoj. (Považujte prosím tento popis za veľmi zjednodušený).

Na vývoji druhu homo sapiens, rovnako ako aj na vývoji ďalších živočíšnych druhov, sa významne podieľali a naďalej podieľajú základné pudy riadené hormonálnymi procesmi. Môžeme menovať napríklad sexuálny pud, pudy sebazáchovy, pud zachovania druhu (pokiaľ sa bude súčasne topiť opica a dieťa, ako prvé vždy automaticky zachránite dieťa) a vo vyššom štádiu vývoja potom tiež určité stupne vzájomnej náklonnosti a ďalších, vyšších duševných prejavov bytosti.

Desaťtisíce rokov sa ľudia učili žiť v určitých spoločenstvách, ktorých základnú jednotku začal postupne tvoriť pár muža a ženy. Tento pár bol nevyhnutný na reprodukciu druhu, ktorého prežitie záviselo okrem iného tiež na početnom stave spoločenského útvaru a ľudia to rýchlo pochopili.

Napriek tomu že deľba spoločenských aktivít po tisíce rokov zostávala v ťažiskových záležitostiach nemenná, od prvotnej promiskuity (dodnes typickej napríklad pre nižšie druhy opíc), sa vzťahy postupne začali vyvíjať smerom k orientácii na jedného, stáleho partnera. (Z hľadiska rozmnožovania zdravého a odolného genómu je síce striedanie sexuálnych partnerov vhodnejšie, ale s rozvojom vyšších, morálne vôľových vlastností vzťahy smerujú k jednému, stálemu partnerovi).

Všetky informácie, nevyhnutné na ďalšie prežitie a evolúciu druhu, sa ukladajú v génoch, čo sú z čisto chemického hľadiska zložité organické zlúčeniny bielkovinovej povahy (napr. známa skrutkovica DNA). Ak sa pozrieme z časového hľadiska na evolúciu ľudského druhu, vývoj sa uberal tisíce rokov podobným spôsobom, len s určitými obmenami a k dramatickejším zmenám došlo až v posledných doslova niekoľkých sto rokoch. Veď ešte v prvej tretine dvadsiateho storočia žila väčšina ľudí v klasickom partnerskom vzťahu, keď základná zodpovednosť za zaistenie prostriedkov na obživu ležala na mužovi a úlohou ženy potom bolo postarať sa o spoločné (a často početné) potomstvo.

„Drastický“ prírodný výber však prebiehal i tu: napríklad moja babička pochádzala z desiatich detí, z ktorých sa dospelosti dožili len štyri. (Až moderná veda a medicína umožňuje prežiť aj ľuďom, ktorí by ešte pred nedávnom nemali šancu a aj preto moderná civilizácia pozvoľna stráca schopnosť adaptability, pretože títo ľudia potom ďalej šíria nie veľmi odolné gény).

Bez toho aby som tým akokoľvek chcel znižovať vážnosť najrôznejších moderných hnutí typu New Age, feminizmu a podobne, je nevyhnutné, aby sme si uvedomili jednu vec: desaťtisíce rokov vývoja ľudského druhu máme zakódované v génoch a základný smer partnerských vzťahov tým je a aj naďalej bude daný ešte po mnoho ďalších storočí. Napriek tomu že duchovný a spoločenský vývoj naberá najmä v poslednej dobe na obrátkach, s genetickou informáciou mnoho nenarobíme.

Gény obsahujú nie len informácie o tom, ako vyzerá naše telo a psychika a ako bude zhruba vyzerať telo a psychika našich potomkov, ale tiež o tom, aké modely vzťahov umožňujú komplexnú evolúciu druhu homo sapiens a absolútne nič na tom nezmení ani prevratný vývoj našej civilizácie za posledných zhruba tri sto rokov. V praxi to znamená, že pokiaľ dôjde k zásadným odchýlkam od zmieneného modelu vzťahov, ani jeden z partnerov sa nebude cítiť dobre a šťastne, pretože jedná v nesúlade so svojimi genetickými informáciami.

Zlá správa pre feministky a nezávislé ženy: kráčate do slepej uličky, dosiahnete síce nezávislosť na mužoch, ale určite nie naplnenie vašich najzákladnejších potrieb a rolí a teda ani hlbokého šťastia.

Dve zlé správy pre príliš samostatných, či nadradených mužov

Za prvé žena má zákonite podstatne vyššiu úroveň sexuálnej energie, pretože ona je bytosť, v ktorej sa vyvíja nový život a ona je tá bytosť, ktorá môže dať nových životov značné množstvo. Na rozdiel od nás mužov, ktorých majoritná úloha spočíva len v oplodnení a v následnom fyzickom úsilí, ktoré smeruje k zaisteniu dostatočného množstva prostriedkov na obživu ženy i svojich potomkov.

Za druhé – aj keby sme sa my muži rozkrájali, bez žien neznamenáme vôbec nič. Nemôžeme dosiahnuť šťastie, naplnenie svojich potrieb, ani komplexnú regeneráciu. (Najmä tú dosiahnu jedine veľmi vyspelé dvojice, ktoré dokážu riadiť a využívať svoju sexualitu.) Pokiaľ muž potláča svoje najprirodzenejšie potreby a snaží sa o nadradenosť nad ženou, dochádza zákonite k deštruktívnemu spôsobu využitia nadbytku jeho energie. (Napríklad všetky ozbrojené konflikty sú v globále spôsobené deštruktívnou mužskou energiou.) Žena sa z princípu väčšinou deštruktívne nechová, pretože je vyspelejšia a dokáže svoju energiu využívať omnoho tvorivejším spôsobom.

Rovnaké pravidlo však platí aj pre ženy: bez muža nemôžu nikdy dosiahnuť naplnenie a šťastie a to celkom bez ohľadu na to, aké výnosné majú zamestnanie a koľko majú akademických titulov, či medzinárodne uznávaných certifikátov.

Pre lepšie pochopenie prirovnajme život k rieke: prúd plynie krajinou a my máme v podstate tri možnosti: buď s ním splynieme a plávame v súlade s jeho tokom, čo je podľa prírodných zákonov v poriadku, pretože nevyčerpávame svoju energiu, nebojujeme, jednoducho plávame s prúdom a využívame možností, ktoré sa nám tým otvárajú. Alebo môžeme plávať proti prúdu, bojovať, vyčerpávať svoje drahocenné sily a plytvať tak energiou, ktoré sa nám potom nebude dostávať na mnohom potrebnejšie veci. (Smutné je, keď na konci života zistíme, že sme svoju energii premrhali na nepodstatné veci.) V poslednom a najhoršom prípade sa jednoducho v prúde utopíme, bez toho aby sme ho využili a pochopili všetky šance, ktoré by sme inak mohli získať.

Mrhanie energiou

Aby sme boli schopní zmeniť svoje myslenie a tým následne aj svoj život, musíme si uvedomiť jednu dôležitú skutočnosť: príroda nikdy na nič zbytočne nemíňa energiu. Toto dôležité pravidlo je nutné pochopiť, pretože i my sme nedeliteľnou súčasťou prírody a jej procesov a to aj napriek skutočnosti, že často bývame v meste v paneláku a jeme z veľkej časti syntetickú, alebo GMO stravu.

Vodný prúd vždy tečie z kopca, mraky vždy plávajú po vetre, dážď vždy padá nadol. Máme k dispozícii jasne danú hladinu energie a našou úlohou je ju tvorivo využiť, nie premrhať. Mrhaním sa myslí pohyb proti prúdu, hľadanie nelogických ciest, ktoré nie sú obsiahnuté v génoch, odmietanie svojich prirodzených potrieb, nešťastný život, výmena partnerských rolí, únik k návykovým látkam, nahradzovanie svojich prirodzených potrieb prílišnou aktivitou kdekoľvek inde: (kariéra, šport, sektárstvo, náboženstvo, politika, cudzie ideológie atď.), potláčanie svojej prirodzenosti a svojho najkrajšieho ja, ktorému tým neumožňujeme sa prejaviť a rozvíjať a ďalšie činnosti, ktoré nie sú v súlade s naším vývojom a plánom.

Napríklad pokiaľ žijete v nešťastnom vzťahu a nič sa vám nedarí, alebo jednoducho cítite, že váš život nikam nesmeruje, prípadne by ste si ho predstavovali úplne inak, zrejme nejednáte v súlade s potrebami svojej duše a so svojim vnútorným plánom. Vyčerpávate svoju energiu na boj s veternými mlynmi, namiesto toho, aby ste ju využili k rozvíjaniu toho najkrajšieho, čo nosíte hlboko v sebe, vo svojej duši a vo svojom srdci. V tom prípade to jednoducho zmeňte.

Zvoľte iný životný štýl, iné myslenie, naslúchajte svojej duši (svojim citom a pocitom), jednajte rázne a priamo, nevyhovárajte sa na nemenné vonkajšie okolnosti. Uvedomte si jednu vec: pokiaľ nie ste šťastní, nie je nikdy naozaj šťastný nikto vo vašom okolí, nikto, kto je na vás nejakým spôsobom „závislý“, či už hmotne, alebo citovo.

Primárnou úlohou každej duše na tejto zemi je byť šťastná, hrať sa a hlavne tvoriť. Duša, ktorá tvorí v súlade so svojim plánom, má vždy k dispozícii značné množstvo energie a môže tak dosiahnuť ciele, o ktorých sa druhým ani nesníva! A každá duša má nepopierateľné právo slobodne tvoriť, to nie je prázdne konštatovanie, ale jeden z dôležitých univerzálnych zákonov!

Tento seriál si kladie za cieľ umožniť vám pochopiť nie len základné nemenné princípy, ale všetky ďalšie okolnosti a príčiny, ktoré vzťahy sprevádzajú a ďalej potom tiež naučiť sa odhadnúť, či je pre vás konkrétna osoba ako partner vhodná, či nie. Pokiaľ vás niektorý odstavec zaujal, alebo sa vás dokonca nejakým spôsobom dotkol, ste pravdepodobne na dobrej ceste, máte odhodlanie niečo zmeniť. Aby ste mohli niečo zmeniť, nutne musíte poznať princíp toho, čo chcete zmeniť. To je ďalší a veľmi dôležitý univerzálny zákon. Ak tu zmieňujeme určité univerzálne zákony, tretí a taktiež značne významný hovorí latinsky „Dum spiro, spero. Dum spero amo, dum amo vivo.“ (Kým dýcham, dúfam. Kým dúfam, milujem, kým milujem, žijem.“.

Neexistujú neopakovateľné šance. Pokiaľ máte pocit, že ste niekedy nejakou premárnili, nezúfajte – príde ďalšia. Kedy? V okamihu, keď prestanete lipnúť na tej dávno premárnenej…

Toto je test na zistenie, či je vaše poslanie na Zemi na konci:
Ak ste nažive, potom nie je.

Richard Bach